{"title":"Zaniknutá karnerová kaplnka v meste Krupina","authors":"Miroslav Lukáč, Michal Šimkovič","doi":"10.5817/ah2022-1-9","DOIUrl":null,"url":null,"abstract":"Mesto Krupina patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku, pričom prijímalo či odovzdávalo vplyvy nielen v právnej, hospodárskej, ale aj architektonickej a duchovnej oblasti. Juhozápadne od rímskokatolíckeho kostola bola v stredoveku postavená karnerová kaplnka – vyčlenený osobitný priestor pre ukladanie kostí zosnulých obyvateľov mesta. O zachovanej podzemnej časti krupinského karnera boli prvé údaje v odbornej literatúre publikované v roku 2006. Karner má štvorcový pôdorys, pričom najbližšie analógie sú s rakúskymi karnermi. Svojím centrálnym zaklenutím na stredový pilier ho možno analogicky spojiť s karnerom v blízkej Banskej Štiavnici, s ktorou má Krupina doložené dlhodobé hospodárske i umeleckohistorické vzťahy. Autori príspevku riešia rôzne otázky týkajúce sa karnerovej kaplnky a uvažujú o jej zaradení do kontextu vývoja karnerových kaplniek v stredoeurópskych súvislostiach.","PeriodicalId":38099,"journal":{"name":"Archaeologia Historica","volume":"1 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0000,"publicationDate":"2022-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":"0","resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":null,"PeriodicalName":"Archaeologia Historica","FirstCategoryId":"1085","ListUrlMain":"https://doi.org/10.5817/ah2022-1-9","RegionNum":0,"RegionCategory":null,"ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":null,"EPubDate":"","PubModel":"","JCR":"Q2","JCRName":"Arts and Humanities","Score":null,"Total":0}
引用次数: 0
Abstract
Mesto Krupina patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku, pričom prijímalo či odovzdávalo vplyvy nielen v právnej, hospodárskej, ale aj architektonickej a duchovnej oblasti. Juhozápadne od rímskokatolíckeho kostola bola v stredoveku postavená karnerová kaplnka – vyčlenený osobitný priestor pre ukladanie kostí zosnulých obyvateľov mesta. O zachovanej podzemnej časti krupinského karnera boli prvé údaje v odbornej literatúre publikované v roku 2006. Karner má štvorcový pôdorys, pričom najbližšie analógie sú s rakúskymi karnermi. Svojím centrálnym zaklenutím na stredový pilier ho možno analogicky spojiť s karnerom v blízkej Banskej Štiavnici, s ktorou má Krupina doložené dlhodobé hospodárske i umeleckohistorické vzťahy. Autori príspevku riešia rôzne otázky týkajúce sa karnerovej kaplnky a uvažujú o jej zaradení do kontextu vývoja karnerových kaplniek v stredoeurópskych súvislostiach.