Genetický konštruktivizmus vo svetle inštrumentálneho realizmu

Inštrumentálny realizmus sme predstavili ako epistemologickú koncepciu zameranú na analýzu zmien jazyka matematiky. Podľa tejto koncepcie je možné odlíšiť zmeny jazyka štyroch rozličných druhov. Z pohľadu inštrumentálneho realizmu je úlohou vyučovania matematiky v kognitívnom systéme žiaka navodzovať zmeny všetkých štyroch druhov. Rôzne prístupy k vyučovaniu matematiky (konštruktivizmus, realistická matematika, hermeneutický prístup, genetická metóda) sa líšia tým, aký didaktický význam prikladajú jednotlivým druhom zmien. Kvalitu určitého prístupu k vyučovaniu matematiky môžeme posudzovať aj podľa toho, ako úspešne navodzuje v mysli žiaka zmeny každého z uvedených druhov. Vychádzame z predpokladu, že kognitívne zmeny, ktoré učiteľ pri vyučovaní matematiky navodzuje v mysli žiaka, sú svojou povahou príbuzné s kognitívnymi zmenami, ku ktorým došlo v mysliach matematikov, ktorí pojmy, postupy a poznatky, ktoré žiakov dnes učíme, objavovali. Ak je tento predpoklad správny, umožňuje nám znalosť dejín uvedomiť si zložitosť zmien, ktoré sa učiteľ usiluje navodiť v myslení žiaka. Cieľom článku je analýza genetického konštruktivizmu z pohľadu inštrumentálneho realizmu. Chceme ukázať, že genetický konštruktivizmus obsahuje didaktické prostriedky na to, aby v mysli žiaka navodil autentické kognitívne zmeny všetkých štyroch druhov. Naša analýza je druhom epistemologickej rekonštrukcie, zameranej na konceptuálnu stavbu genetického konštruktivizmu. Preto nevypovedá o empirickom obsahu skúmanej teórie, avšak veríme, že upresnenie nášho porozumenia pistemologickej štruktúre skúmanej teórie umožní vytvoriť si jasnejšiu predstavu o parametroch, ktoré bude treba zohľadniť pri jej empirickom skúmaní.