Pub Date : 2021-01-01DOI: 10.24894/stph-fr.2021.80007
P. Renaudie
{"title":"Entre grammaire et logique: la signification du discours poétique selon Husserl et Benveniste","authors":"P. Renaudie","doi":"10.24894/stph-fr.2021.80007","DOIUrl":"https://doi.org/10.24894/stph-fr.2021.80007","url":null,"abstract":"","PeriodicalId":52747,"journal":{"name":"Studia Philosophica","volume":"1 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2021-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"69136072","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Pub Date : 2021-01-01DOI: 10.24894/stph-en.2021.80004
C. King
{"title":"Word, thought, and object in De int. 14 and Metaphysics Γ3","authors":"C. King","doi":"10.24894/stph-en.2021.80004","DOIUrl":"https://doi.org/10.24894/stph-en.2021.80004","url":null,"abstract":"","PeriodicalId":52747,"journal":{"name":"Studia Philosophica","volume":"1 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2021-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"69135432","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
{"title":"Spor o \"bytí a nebytí německé filosofie v Čechách\"","authors":"Sonja Špačková","doi":"10.5817/sph2021-2-2","DOIUrl":"https://doi.org/10.5817/sph2021-2-2","url":null,"abstract":"","PeriodicalId":52747,"journal":{"name":"Studia Philosophica","volume":"112 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2021-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"77595717","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Moderný filozofický skepticizmus je podľa mnohých jeden z najzaujímavejších filozofických problémov. Určite je to jeden z najdiskutovanejších problémov; napísali sa o ňom stovky kníh a článkov. Na druhej strane, je to tiež jeden z najzvláštnejších problémov. Filozofický skeptik totiž tvrdí, že nič (alebo takmer nič) nevieme. Nevieme, že na oblohe svieti slnko, nevieme, že dnes je pondelok, nevieme, kedy sme sa narodili, ako sa voláme, a tak ďalej. To je zjavne v ostrom rozpore s tým, čo si bežne myslíme. Asi nikto by normálne nesúhlasil s názorom, že tieto veci nevieme. Preto sa okamžite vynárajú otázky: Prečo skeptik tvrdí také veci? Čo ho k tomu vedie? Môže svoje tvrdenia myslieť vážne? Čo by to znamenalo, keby sme naozaj nič nevedeli? A nakoniec, prečo by sme mali skeptikovi veriť, keď hovorí čosi, čo je na prvý pohľad absurdné? Nemôžeme ho jednoducho ignorovať? Problém máme na svete. Pre pochopenie filozofického skepticizmu je užitočné začať odlíšením skeptického pochybovania od bežného, obyčajného pochybovania. Je totiž zrejmé, že skeptik pochybuje o našom poznaní, ale robí to nejakým iným, zásadnejším spôsobom, než o ňom pochybujeme bežne. O bežnom pochybovaní, s ktorým sa všetci tu a tam stretneme, môžeme povedať dve základné veci: 1. je motivované, t. j. je vyvolané konkrétnymi dôvodmi; a 2. je rozhodnuteľné, čiže je dostupný nejaký spôsob alebo procedúra, ako na pochybnosť odpovedať, resp. ako ju vyriešiť. Jasnejšie to bude na príklade. Predstavme si, že človek na prechádzke v lese zvolá: „Aha, tam je sýkorka!“ Druhý mu však odpovie: „To nie je sýkorka, sýkorka by mala iné sfarbenie.“ Vznikla tak pochybnosť, či je pozorovaný vták sýkorkou. Všimnime si, že táto pochybnosť
{"title":"Návod na použitie filozofického skepticizmu","authors":"Martin Nuhlíček","doi":"10.5817/sph2021-1-6","DOIUrl":"https://doi.org/10.5817/sph2021-1-6","url":null,"abstract":"Moderný filozofický skepticizmus je podľa mnohých jeden z najzaujímavejších filozofických problémov. Určite je to jeden z najdiskutovanejších problémov; napísali sa o ňom stovky kníh a článkov. Na druhej strane, je to tiež jeden z najzvláštnejších problémov. Filozofický skeptik totiž tvrdí, že nič (alebo takmer nič) nevieme. Nevieme, že na oblohe svieti slnko, nevieme, že dnes je pondelok, nevieme, kedy sme sa narodili, ako sa voláme, a tak ďalej. To je zjavne v ostrom rozpore s tým, čo si bežne myslíme. Asi nikto by normálne nesúhlasil s názorom, že tieto veci nevieme. Preto sa okamžite vynárajú otázky: Prečo skeptik tvrdí také veci? Čo ho k tomu vedie? Môže svoje tvrdenia myslieť vážne? Čo by to znamenalo, keby sme naozaj nič nevedeli? A nakoniec, prečo by sme mali skeptikovi veriť, keď hovorí čosi, čo je na prvý pohľad absurdné? Nemôžeme ho jednoducho ignorovať? Problém máme na svete. Pre pochopenie filozofického skepticizmu je užitočné začať odlíšením skeptického pochybovania od bežného, obyčajného pochybovania. Je totiž zrejmé, že skeptik pochybuje o našom poznaní, ale robí to nejakým iným, zásadnejším spôsobom, než o ňom pochybujeme bežne. O bežnom pochybovaní, s ktorým sa všetci tu a tam stretneme, môžeme povedať dve základné veci: 1. je motivované, t. j. je vyvolané konkrétnymi dôvodmi; a 2. je rozhodnuteľné, čiže je dostupný nejaký spôsob alebo procedúra, ako na pochybnosť odpovedať, resp. ako ju vyriešiť. Jasnejšie to bude na príklade. Predstavme si, že človek na prechádzke v lese zvolá: „Aha, tam je sýkorka!“ Druhý mu však odpovie: „To nie je sýkorka, sýkorka by mala iné sfarbenie.“ Vznikla tak pochybnosť, či je pozorovaný vták sýkorkou. Všimnime si, že táto pochybnosť","PeriodicalId":52747,"journal":{"name":"Studia Philosophica","volume":"48 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2021-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"82171052","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
{"title":"Analytické teorie metafory: III. Nekognitivní teorie D. Davidsona","authors":"Jakub Mácha","doi":"10.5817/sph2021-1-4","DOIUrl":"https://doi.org/10.5817/sph2021-1-4","url":null,"abstract":"","PeriodicalId":52747,"journal":{"name":"Studia Philosophica","volume":"59 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2021-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"86705689","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Pub Date : 2021-01-01DOI: 10.24894/stph-de.2021.80005
Stephan Meier-Oeser
{"title":"Die Zeicheneuphorie der zweiten Hälfte des 19. Jahrhunderts","authors":"Stephan Meier-Oeser","doi":"10.24894/stph-de.2021.80005","DOIUrl":"https://doi.org/10.24894/stph-de.2021.80005","url":null,"abstract":"","PeriodicalId":52747,"journal":{"name":"Studia Philosophica","volume":"1 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2021-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"69135241","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
{"title":"Proč Slunce svítí a hřeje? Aristotelovy potíže : překlad 7. kapitoly II. knihy spisu O nebi a komentář","authors":"Richard Pospiech, Josef Petrželka","doi":"10.5817/sph2021-2-4","DOIUrl":"https://doi.org/10.5817/sph2021-2-4","url":null,"abstract":"","PeriodicalId":52747,"journal":{"name":"Studia Philosophica","volume":"52 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2021-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"85887862","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}