Pub Date : 1900-01-01DOI: 10.33542/kds22-0098-1-39
Anna Kseňáková
Ústavný súd Slovenskej republiky je orgánom súdneho typu, čo zohľadňuje aj Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), ktorá ho v rámci systematiky zaraďuje do siedmej hlavy venovanej súdnej moci. Súdnu moc v Slovenskej republike vykonávajú súdy. Slovenská republika má koncentrovaný model ústavného súdnictva, v čom nadväzuje na ústavnú tradíciu prvej Československej republiky, v ktorej bol zriadený vo svete prvý takýto typ koncentrovaného ústavného súdu (hoci pre úplnosť treba poznamenať, že Rakúsky ústavný súd, ktorý vznikol len o trochu neskôr, prispel k rozvoju modelu koncentrovaného ústavného súdnictva zrejme výraznejšie). Vo všeobecnosti možno povedať, že ústavné súdnictvo má pomerne špecifické postavenie, ktoré je odlišné od pôsobnosti tzv. všeobecných súdov. V rámci súdnej moci je ústavné súdnictvo vývojovo mladšou vrstvou súdnej moci. Úlohou ústavného súdnictva je riešiť najmä kompetenčné vzťahy vo federáciách, ďalej kontrolu noriem, v rámci ktorej ústavný súd vykonáva úlohu tzv. negatívneho normotvorcu, prípadne niektoré úlohy súvisiace s vyvažovaním vzťahu jednotlivých zložiek štátnej moci. Najmä po druhej svetovej vojne však začala výraznejšie vystupovať do popredia aj konkrétna kontrola ústavnosti, čo je trend ktorý nastal najmä po roku 2002 aj v Slovenskej republike, a to v súvislosti s tzv. ústavnou sťažnosťou (podľa čl. 127 ústavy). Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) vo svojej rozhodovacej praxi nestále pripomínal, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nemá automaticky plniť úlohu tzv. opravného súdu, a že sa má riadiť princípom zdržanlivosti. Napriek tomu však sťažnostná agenda ústavného súdu reagujúca na rozhodnutia všeobecných súdov neúmerne hypertrofovala. Kriticky vnímam to, že aj napriek tomu, že Ústavný súd z pohľadu kvantitatívnych ukazovateľov rieši v mimoriadne veľkom rozsahu agendu tzv. ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiam všeobecných súdov, čo už samo o sebe značí odklon od tzv. tradičných oprávnení ústavného súdu, tak v poslednom období je ústavný súd štylizovaný stále viac do pozície tzv. opravného súdu, pričom tento trend sa zvýraznil najmä po rekodifikácii procesných predpisov v roku 2015. Tento odklon má podľa mňa viacero príčin. Jednou z nich je podľa môjho názoru aj „zužovanie“ rozsahu súdnej ochrany na všeobecných súdoch. Tento trend však v konečnom dôsledku deformuje postavenie ústavného súdu.
{"title":"Ústavnoprávne externality rekodifikácie civilného procesu","authors":"Anna Kseňáková","doi":"10.33542/kds22-0098-1-39","DOIUrl":"https://doi.org/10.33542/kds22-0098-1-39","url":null,"abstract":"Ústavný súd Slovenskej republiky je orgánom súdneho typu, čo zohľadňuje aj Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), ktorá ho v rámci systematiky zaraďuje do siedmej hlavy venovanej súdnej moci. Súdnu moc v Slovenskej republike vykonávajú súdy. Slovenská republika má koncentrovaný model ústavného súdnictva, v čom nadväzuje na ústavnú tradíciu prvej Československej republiky, v ktorej bol zriadený vo svete prvý takýto typ koncentrovaného ústavného súdu (hoci pre úplnosť treba poznamenať, že Rakúsky ústavný súd, ktorý vznikol len o trochu neskôr, prispel k rozvoju modelu koncentrovaného ústavného súdnictva zrejme výraznejšie). Vo všeobecnosti možno povedať, že ústavné súdnictvo má pomerne špecifické postavenie, ktoré je odlišné od pôsobnosti tzv. všeobecných súdov. V rámci súdnej moci je ústavné súdnictvo vývojovo mladšou vrstvou súdnej moci. Úlohou ústavného súdnictva je riešiť najmä kompetenčné vzťahy vo federáciách, ďalej kontrolu noriem, v rámci ktorej ústavný súd vykonáva úlohu tzv. negatívneho normotvorcu, prípadne niektoré úlohy súvisiace s vyvažovaním vzťahu jednotlivých zložiek štátnej moci. Najmä po druhej svetovej vojne však začala výraznejšie vystupovať do popredia aj konkrétna kontrola ústavnosti, čo je trend ktorý nastal najmä po roku 2002 aj v Slovenskej republike, a to v súvislosti s tzv. ústavnou sťažnosťou (podľa čl. 127 ústavy). Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) vo svojej rozhodovacej praxi nestále pripomínal, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nemá automaticky plniť úlohu tzv. opravného súdu, a že sa má riadiť princípom zdržanlivosti. Napriek tomu však sťažnostná agenda ústavného súdu reagujúca na rozhodnutia všeobecných súdov neúmerne hypertrofovala. Kriticky vnímam to, že aj napriek tomu, že Ústavný súd z pohľadu kvantitatívnych ukazovateľov rieši v mimoriadne veľkom rozsahu agendu tzv. ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiam všeobecných súdov, čo už samo o sebe značí odklon od tzv. tradičných oprávnení ústavného súdu, tak v poslednom období je ústavný súd štylizovaný stále viac do pozície tzv. opravného súdu, pričom tento trend sa zvýraznil najmä po rekodifikácii procesných predpisov v roku 2015. Tento odklon má podľa mňa viacero príčin. Jednou z nich je podľa môjho názoru aj „zužovanie“ rozsahu súdnej ochrany na všeobecných súdoch. Tento trend však v konečnom dôsledku deformuje postavenie ústavného súdu.","PeriodicalId":325412,"journal":{"name":"KOŠICKÉ DNI SÚKROMNÉHO PRÁVA IV. POCTA PROFESOROVI VOJČÍKOVI","volume":"83 1","pages":"0"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"1900-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"122602628","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Pub Date : 1900-01-01DOI: 10.33542/kds22-0098-1-32
Renáta Bačárová
Reforma autorského práva na digitálnom trhu EÚ vyvoláva otázky, ktorých riešenie môže mať zásadný význam aj vo vzťahu k možným obmedzeniam výkonu základných práv a slobôd. Avšak akékoľvek obmedzenie práv a slobôd musí spĺňať legislatívne limity a rešpektovať ich podstatu. Kľúčovým je preto uplatňovanie zásady proporcionality, kde sa skúma nevyhnutnosť obmedzenia, všeobecný záujem a potreba chrániť práva a slobody iných. Príspevok sa venuje zmenám v európskom a slovenskom autorskom práve vyvolaným digitálnou revolúciou. Skúma aktuálne aj pripravované zmeny slovenského právneho poriadku vyvolané najmä implementáciou smernice o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu. Analyzuje riziká a možné negatívne dopady reformy autorského práva na digitálnom trhu EÚ na uplatňovanie práv a slobôd. Základom skúmania je zabezpečenie štandardov ochrany duševného vlastníctva vyplývajúcich z európskej legislatívy, ktorá naráža na uplatňovanie slobody prejavu a práva na informácie, v kontexte aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veci C-401/19 Poľsko/Parlament a Rada.
{"title":"Výkon práv a slobôd v kontexte hodnotovej orientácie reformy autorského práva","authors":"Renáta Bačárová","doi":"10.33542/kds22-0098-1-32","DOIUrl":"https://doi.org/10.33542/kds22-0098-1-32","url":null,"abstract":"Reforma autorského práva na digitálnom trhu EÚ vyvoláva otázky, ktorých riešenie môže mať zásadný význam aj vo vzťahu k možným obmedzeniam výkonu základných práv a slobôd. Avšak akékoľvek obmedzenie práv a slobôd musí spĺňať legislatívne limity a rešpektovať ich podstatu. Kľúčovým je preto uplatňovanie zásady proporcionality, kde sa skúma nevyhnutnosť obmedzenia, všeobecný záujem a potreba chrániť práva a slobody iných. Príspevok sa venuje zmenám v európskom a slovenskom autorskom práve vyvolaným digitálnou revolúciou. Skúma aktuálne aj pripravované zmeny slovenského právneho poriadku vyvolané najmä implementáciou smernice o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu. Analyzuje riziká a možné negatívne dopady reformy autorského práva na digitálnom trhu EÚ na uplatňovanie práv a slobôd. Základom skúmania je zabezpečenie štandardov ochrany duševného vlastníctva vyplývajúcich z európskej legislatívy, ktorá naráža na uplatňovanie slobody prejavu a práva na informácie, v kontexte aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veci C-401/19 Poľsko/Parlament a Rada.","PeriodicalId":325412,"journal":{"name":"KOŠICKÉ DNI SÚKROMNÉHO PRÁVA IV. POCTA PROFESOROVI VOJČÍKOVI","volume":"115 6","pages":"0"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"1900-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"113940671","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Pub Date : 1900-01-01DOI: 10.33542/kds22-0098-1-11
Lukáš Macko
Článok sa zameriava na vývoj aplikácie článku 17 Smernice č. 2019/790 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na jednotnom digitálnom trhu v súvislosti s harmonizáciou vnútroštátnych predpisov so zdieľaním diel na internete. Príspevok sa venuje vývoju aplikácie priamej zodpovednosti poskytovateľov online služieb zdieľaného obsahu a to najmä z pohľadu aplikačných výziev v praktickej rovine. Snaží sa poskytnúť analytický prehľad riešenia problematiky článku 17 Smernice o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu z pohľadu členských štátov, ktoré postupne implementujú uvedenú smernicu do svojho vnútroštátneho práva.
{"title":"Vývoj aplikácie článku 17 Smernice č. 2019/790 v kontexte implementácie v členských štátoch Európskej únie","authors":"Lukáš Macko","doi":"10.33542/kds22-0098-1-11","DOIUrl":"https://doi.org/10.33542/kds22-0098-1-11","url":null,"abstract":"Článok sa zameriava na vývoj aplikácie článku 17 Smernice č. 2019/790 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na jednotnom digitálnom trhu v súvislosti s harmonizáciou vnútroštátnych predpisov so zdieľaním diel na internete. Príspevok sa venuje vývoju aplikácie priamej zodpovednosti poskytovateľov online služieb zdieľaného obsahu a to najmä z pohľadu aplikačných výziev v praktickej rovine. Snaží sa poskytnúť analytický prehľad riešenia problematiky článku 17 Smernice o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu z pohľadu členských štátov, ktoré postupne implementujú uvedenú smernicu do svojho vnútroštátneho práva.","PeriodicalId":325412,"journal":{"name":"KOŠICKÉ DNI SÚKROMNÉHO PRÁVA IV. POCTA PROFESOROVI VOJČÍKOVI","volume":"360 1","pages":"0"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"1900-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"115291672","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Pub Date : 1900-01-01DOI: 10.33542/kds22-0098-1-01
Radka Zálešáková
Příspevek se zabývá procesními specifiky predbežného fízení ve veci ochrany proti domácímu násilí v právní úprave České republiky, kdy jeho cílem je zejména posoudit dostatečnost a efektivitu právní úpravy predbežných opatrení pfi poskytnutí ochrany osobe ohrožené domácím násilím. Pro dosažení tohoto cíle je pak využito komparace s nemeckou právní úpravou.
{"title":"Specifika předběžného řízení ve věci ochrany proti domácímu násilí v právní úpravě ČR, aneb nabízí právní úprava týrané osobě dostatečnou pomoc?","authors":"Radka Zálešáková","doi":"10.33542/kds22-0098-1-01","DOIUrl":"https://doi.org/10.33542/kds22-0098-1-01","url":null,"abstract":"Příspevek se zabývá procesními specifiky predbežného fízení ve veci ochrany proti domácímu násilí v právní úprave České republiky, kdy jeho cílem je zejména posoudit dostatečnost a efektivitu právní úpravy predbežných opatrení pfi poskytnutí ochrany osobe ohrožené domácím násilím. Pro dosažení tohoto cíle je pak využito komparace s nemeckou právní úpravou.","PeriodicalId":325412,"journal":{"name":"KOŠICKÉ DNI SÚKROMNÉHO PRÁVA IV. POCTA PROFESOROVI VOJČÍKOVI","volume":"15 1","pages":"0"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"1900-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"129164027","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Pub Date : 1900-01-01DOI: 10.33542/kds22-0098-1-18
Jakub Dzimko, Lenka Ušiaková, Andrea Barancová
Právna doktrína chápe smrť fyzickej osoby ako ultimatívnu právnu skutočnosť, pri ktorej je objektívne nespochybniteľné, že v budúcnosti nastane. Smrťou zaniká ex lege spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti, a teda jej právna subjektivita. Smrť fyzickej osoby – dlžníka má nesporne veľký význam na priebeh oddlženia fyzickej osoby podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení. Predkladaný článok analyzuje právnu úpravu, ako aj postup príslušných orgánov v prípade smrti dlžníka počas procesu oddlženia fyzickej osoby, ako aj vplyv prebiehajúceho insolvenčného konania na dedičské konanie.
{"title":"SMRŤ DLŽNÍKA V PROCESE ODDLŽENIA FYZICKEJ OSOBY","authors":"Jakub Dzimko, Lenka Ušiaková, Andrea Barancová","doi":"10.33542/kds22-0098-1-18","DOIUrl":"https://doi.org/10.33542/kds22-0098-1-18","url":null,"abstract":"Právna doktrína chápe smrť fyzickej osoby ako ultimatívnu právnu skutočnosť, pri ktorej je objektívne nespochybniteľné, že v budúcnosti nastane. Smrťou zaniká ex lege spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti, a teda jej právna subjektivita. Smrť fyzickej osoby – dlžníka má nesporne veľký význam na priebeh oddlženia fyzickej osoby podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení. Predkladaný článok analyzuje právnu úpravu, ako aj postup príslušných orgánov v prípade smrti dlžníka počas procesu oddlženia fyzickej osoby, ako aj vplyv prebiehajúceho insolvenčného konania na dedičské konanie.","PeriodicalId":325412,"journal":{"name":"KOŠICKÉ DNI SÚKROMNÉHO PRÁVA IV. POCTA PROFESOROVI VOJČÍKOVI","volume":"3 1","pages":"0"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"1900-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"128407027","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Pub Date : 1900-01-01DOI: 10.33542/kds22-0098-1-28
Marian Ďurana, Michal Turošík
Článok sa zaoberá prejavom zásady rebus sic stantibus v slovenskom právnom poriadku vrátane niektorých úvah de lege ferenda. Napriek súčasnému hektickému obdobiu je možnosť jej aplikácie výrazne obmedzená.
{"title":"Pacta sunt servanda a možnosti jej korekcie","authors":"Marian Ďurana, Michal Turošík","doi":"10.33542/kds22-0098-1-28","DOIUrl":"https://doi.org/10.33542/kds22-0098-1-28","url":null,"abstract":"Článok sa zaoberá prejavom zásady rebus sic stantibus v slovenskom právnom poriadku vrátane niektorých úvah de lege ferenda. Napriek súčasnému hektickému obdobiu je možnosť jej aplikácie výrazne obmedzená.","PeriodicalId":325412,"journal":{"name":"KOŠICKÉ DNI SÚKROMNÉHO PRÁVA IV. POCTA PROFESOROVI VOJČÍKOVI","volume":"155-156 1","pages":"0"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"1900-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"121264004","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Pub Date : 1900-01-01DOI: 10.33542/kds22-0098-1-35
Peter Koromház
Príspevok sa venuje osobitným inštitútom rodinného práva majúcim priamy dopad na poznanie dieťaťa, kto sú jeho biologickí rodičia. Autor predmetnú problematiku analyzuje s prihliadnutím na právo dieťaťa poznať svojich rodičov, pričom pri identifikovaní obsahu predmetného práva nevychádza iba z vnútroštátnej právnej úpravy, ale naopak danú problematiku rozoberá zohľadňujúc tiež medzinárodnú právnu úpravu. Príspevok poukazuje na rôznorodosť práv a záujmov jednotlivých subjektov, ktorých sa autorom vybrané právne inštitúty ako osvojenie či surogácia dotýkajú. Autor poukazuje na stret jednotlivých práv, analyzuje jeho možné riešenie, a to s osobitným dôrazom kladeným na ochranu ľudských hodnôt v aktuálnom právnom, ale najmä spoločenskom prostredí vyznačujúcom sa výrazným pokrokom v oblasti medicíny.
{"title":"Právo dieťaťa poznať svojich rodičov v kontexte osobitostí rodinného práva","authors":"Peter Koromház","doi":"10.33542/kds22-0098-1-35","DOIUrl":"https://doi.org/10.33542/kds22-0098-1-35","url":null,"abstract":"Príspevok sa venuje osobitným inštitútom rodinného práva majúcim priamy dopad na poznanie dieťaťa, kto sú jeho biologickí rodičia. Autor predmetnú problematiku analyzuje s prihliadnutím na právo dieťaťa poznať svojich rodičov, pričom pri identifikovaní obsahu predmetného práva nevychádza iba z vnútroštátnej právnej úpravy, ale naopak danú problematiku rozoberá zohľadňujúc tiež medzinárodnú právnu úpravu. Príspevok poukazuje na rôznorodosť práv a záujmov jednotlivých subjektov, ktorých sa autorom vybrané právne inštitúty ako osvojenie či surogácia dotýkajú. Autor poukazuje na stret jednotlivých práv, analyzuje jeho možné riešenie, a to s osobitným dôrazom kladeným na ochranu ľudských hodnôt v aktuálnom právnom, ale najmä spoločenskom prostredí vyznačujúcom sa výrazným pokrokom v oblasti medicíny.","PeriodicalId":325412,"journal":{"name":"KOŠICKÉ DNI SÚKROMNÉHO PRÁVA IV. POCTA PROFESOROVI VOJČÍKOVI","volume":"4 1","pages":"0"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"1900-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"128099497","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Pub Date : 1900-01-01DOI: 10.33542/kds22-0098-1-23
M. Sedláček
Moderační právo soudu je mimořádný procesní institut. Podle ustanovení § 150 o. s. ř., obdobně § 257 c. s. p., soud může výjimečně, jsou-li tu důvody hodné zvláštního zřetele, nebo odmítne-li se účastník bez vážného důvodu zúčastnit prvního setkání s mediátorem nařízeného soudem, náhradu nákladů zcela nebo z části nepřiznat. Při své úvaze, zda se jedná o výjimečný případ a zda tu jsou důvody hodné zvláštního zřetele, soud musí zkoumat všechny konkrétní okolnosti věci, tedy osobní, majetkové, sociální, zdravotní a další poměry účastníků řízení, včetně těch, které vedly k uplatnění nároku, také chování účastníků v průběhu řízení, stejně jako pravidla ekvity. Nepřiznání náhrady nákladů řízení, byť jen částečné, má sloužit k odstranění nepřiměřené tvrdosti, tedy jinými slovy k dosažení spravedlnosti pro účastníky řízení.
{"title":"Nad soudcovskou moderací náhrady nákladů řízení– vybrané aplikační problémy","authors":"M. Sedláček","doi":"10.33542/kds22-0098-1-23","DOIUrl":"https://doi.org/10.33542/kds22-0098-1-23","url":null,"abstract":"Moderační právo soudu je mimořádný procesní institut. Podle ustanovení § 150 o. s. ř., obdobně § 257 c. s. p., soud může výjimečně, jsou-li tu důvody hodné zvláštního zřetele, nebo odmítne-li se účastník bez vážného důvodu zúčastnit prvního setkání s mediátorem nařízeného soudem, náhradu nákladů zcela nebo z části nepřiznat. Při své úvaze, zda se jedná o výjimečný případ a zda tu jsou důvody hodné zvláštního zřetele, soud musí zkoumat všechny konkrétní okolnosti věci, tedy osobní, majetkové, sociální, zdravotní a další poměry účastníků řízení, včetně těch, které vedly k uplatnění nároku, také chování účastníků v průběhu řízení, stejně jako pravidla ekvity. Nepřiznání náhrady nákladů řízení, byť jen částečné, má sloužit k odstranění nepřiměřené tvrdosti, tedy jinými slovy k dosažení spravedlnosti pro účastníky řízení.","PeriodicalId":325412,"journal":{"name":"KOŠICKÉ DNI SÚKROMNÉHO PRÁVA IV. POCTA PROFESOROVI VOJČÍKOVI","volume":"63 1","pages":"0"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"1900-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"114398136","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Pub Date : 1900-01-01DOI: 10.33542/kds22-0098-1-10
Rudolf Maník
Ochrana práv veriteľov a dlžníkov v režime osobných bankrotov po 5 rokoch od prijatia zmien v oddlžení Aktuálny stav oddlženia v Slovenskej republike. Vedenie exekučného konania ako conditio sine qua non osobného bankrotu. Negotium rescissibile a oprávnenia veriteľov v oddlžení. Proporcionalita práv veriteľov a dlžníkov v oddlžovacích konkurzoch.
{"title":"Ochrana práv veriteľov a dlžníkov v režime osobných bankrotov po 5 rokoch od prijatia zmien v oddlžení","authors":"Rudolf Maník","doi":"10.33542/kds22-0098-1-10","DOIUrl":"https://doi.org/10.33542/kds22-0098-1-10","url":null,"abstract":"Ochrana práv veriteľov a dlžníkov v režime osobných bankrotov po 5 rokoch od prijatia zmien v oddlžení Aktuálny stav oddlženia v Slovenskej republike. Vedenie exekučného konania ako conditio sine qua non osobného bankrotu. Negotium rescissibile a oprávnenia veriteľov v oddlžení. Proporcionalita práv veriteľov a dlžníkov v oddlžovacích konkurzoch.","PeriodicalId":325412,"journal":{"name":"KOŠICKÉ DNI SÚKROMNÉHO PRÁVA IV. POCTA PROFESOROVI VOJČÍKOVI","volume":"119 1","pages":"0"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"1900-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"114601111","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Pub Date : 1900-01-01DOI: 10.33542/kds22-0098-1-14
Petra Kotápišová
Příspěvek se zabývá možnostmi věřitele, jak prolomit majetkovou samostatnost společnosti s ručením omezeným a domoci se vykonatelné pohledávky na bývalém společníkovi. Možnosti jsou analyzovány na konkrétním příkladu z praxe, kdy jediný společník a zároveň jednatel převedl svůj stoprocentní podíl na tzv. bílého koně před ukončením soudního řízení, kterým byla věřiteli přiznána pohledávka. Věřitel se kupříkladu může domáhat zákonného ručení jednatele (byť bývalého) z titulu porušení péče řádného hospodáře nebo zákonného ručení vzniklého v důsledku ovlivnění společnosti. Má však věřitel skutečnou možnost unést v těchto případech důkazní břemeno? V příspěvku je pojednáno o jednotlivých možnostech uspokojení pohledávky; především je hodnocena jejich efektivita.
{"title":"Ručení společníka a jednatele za dluhy společnosti s ručením omezeným","authors":"Petra Kotápišová","doi":"10.33542/kds22-0098-1-14","DOIUrl":"https://doi.org/10.33542/kds22-0098-1-14","url":null,"abstract":"Příspěvek se zabývá možnostmi věřitele, jak prolomit majetkovou samostatnost společnosti s ručením omezeným a domoci se vykonatelné pohledávky na bývalém společníkovi. Možnosti jsou analyzovány na konkrétním příkladu z praxe, kdy jediný společník a zároveň jednatel převedl svůj stoprocentní podíl na tzv. bílého koně před ukončením soudního řízení, kterým byla věřiteli přiznána pohledávka. Věřitel se kupříkladu může domáhat zákonného ručení jednatele (byť bývalého) z titulu porušení péče řádného hospodáře nebo zákonného ručení vzniklého v důsledku ovlivnění společnosti. Má však věřitel skutečnou možnost unést v těchto případech důkazní břemeno? V příspěvku je pojednáno o jednotlivých možnostech uspokojení pohledávky; především je hodnocena jejich efektivita.","PeriodicalId":325412,"journal":{"name":"KOŠICKÉ DNI SÚKROMNÉHO PRÁVA IV. POCTA PROFESOROVI VOJČÍKOVI","volume":"10 1","pages":"0"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"1900-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"129188497","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
京公网安备 11010802042870号
京ICP备2023020795号-1
扫码关注我们
求助内容：
应助结果提醒方式：