The word Anthropocene, referring to a new era of humanity’s uncontrolled exercise of power over the Earth as a geophysical unit, could be translated using a cognitive metaphor as “the Age of Loss”. We have gained such power that we are unable to adjust or even fully track its manifestations. The relation between loss and power is continuous in all the basic areas of materialization of socio-political concepts: in politics, in economics, in law and the judiciary, in legislation, environmental protection, etc. The philosophy of loss and power is inseparable from economic concerns. The entirety of Western civilization is built on the economic calculus of profit and loss, whose results are directly transformed into decisions of power made by the administrative, political, ownership and power-broking elites. The environmental and climate crisis is therefore also a crisis of privilege of one group over others. The question for politics is which political means can one use to achieve a state of uncorrupted voluntary depriviligization. This level of prosperity will itself be the subject of environmental self-limitation, being presented as “loss”. It will be posed as a political problem with the intention of depoliticizing the subject and inequality of civilizations; precisely in accordance with the posed political problem of democracy, which has already uncovered the basic connection: liberalism won’t make a poor country rich.
{"title":"The Political Philosophy of Environmental Loss and Power","authors":"Břetislav Horyna","doi":"10.5817/pf22-2-30953","DOIUrl":"https://doi.org/10.5817/pf22-2-30953","url":null,"abstract":"The word Anthropocene, referring to a new era of humanity’s uncontrolled exercise of power over the Earth as a geophysical unit, could be translated using a cognitive metaphor as “the Age of Loss”. We have gained such power that we are unable to adjust or even fully track its manifestations. The relation between loss and power is continuous in all the basic areas of materialization of socio-political concepts: in politics, in economics, in law and the judiciary, in legislation, environmental protection, etc. The philosophy of loss and power is inseparable from economic concerns. The entirety of Western civilization is built on the economic calculus of profit and loss, whose results are directly transformed into decisions of power made by the administrative, political, ownership and power-broking elites. The environmental and climate crisis is therefore also a crisis of privilege of one group over others. The question for politics is which political means can one use to achieve a state of uncorrupted voluntary depriviligization. This level of prosperity will itself be the subject of environmental self-limitation, being presented as “loss”. It will be posed as a political problem with the intention of depoliticizing the subject and inequality of civilizations; precisely in accordance with the posed political problem of democracy, which has already uncovered the basic connection: liberalism won’t make a poor country rich.","PeriodicalId":53428,"journal":{"name":"Pro-Fil","volume":" ","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2022-12-28","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"46963820","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
V tejto stati je najprv predstavená filozofia informácie (FI) a demarkácia jej predmetu v metodologicky ucelenej forme, to nadviazaním na koncepciu FI L. Floridiho. V porovnaní s jeho návrhom je vyčlenený i predmet metafilozofie informácie, a takisto je ujasnené aj označenie ,,filozofie prima“. Floridi tvrdí, že jeho koncepcia FI ho môže voči iným filozickým disciplínam nadobudnúť. Problém chápania FI ako filozofie prima sa však ani po dvadsiatich rokoch od jeho uvedenia výraznejšej priamej reflexie nedočkal. V tejto štúdii je zodpovedaná otázka, či je tento problém stále otvoreným problémom FI a ak áno, v akom zmysle. Je obhajovaná téza, že problém chápania FI ako filozofie primaje otvoreným problémom metafilozofie informácie, pričom vzhľadom na výsledky práce v FI sú identifikované niektoré oblasti, relatívne ku ktorým v súčasnosti môžeme, nemôžeme a nedokážeme FI označiť ako prima.
{"title":"Filozofie informácie a problém jej chápania ako filozofie prima","authors":"Dominik Sadloň","doi":"10.5817/pf22-1-20948","DOIUrl":"https://doi.org/10.5817/pf22-1-20948","url":null,"abstract":"V tejto stati je najprv predstavená filozofia informácie (FI) a demarkácia jej predmetu v metodologicky ucelenej forme, to nadviazaním na koncepciu FI L. Floridiho. V porovnaní s jeho návrhom je vyčlenený i predmet metafilozofie informácie, a takisto je ujasnené aj označenie ,,filozofie prima“. Floridi tvrdí, že jeho koncepcia FI ho môže voči iným filozickým disciplínam nadobudnúť. Problém chápania FI ako filozofie prima sa však ani po dvadsiatich rokoch od jeho uvedenia výraznejšej priamej reflexie nedočkal. V tejto štúdii je zodpovedaná otázka, či je tento problém stále otvoreným problémom FI a ak áno, v akom zmysle. Je obhajovaná téza, že problém chápania FI ako filozofie primaje otvoreným problémom metafilozofie informácie, pričom vzhľadom na výsledky práce v FI sú identifikované niektoré oblasti, relatívne ku ktorým v súčasnosti môžeme, nemôžeme a nedokážeme FI označiť ako prima.","PeriodicalId":53428,"journal":{"name":"Pro-Fil","volume":" ","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2022-06-27","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"48445977","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Štúdia interpretuje udalostnú hermeneutiku francúzskeho fenomenológa Clauda Romana, ktorú postuloval v publikáciách Udalosť a svet, Udalosť a čas a Tam je, a to cez prizmu umeleckej skúsenosti. Štúdia si kladie za cieľ interpretovať pojmy ako udalosť, advenant, ex-per-iancia, rekonfigurácia a ničota a poukázať na ich súvislosť s umením. Pracovná téza je: Advenant býva umelecky. Cieľom štúdie tak nie je len analýza a pred-stavenie Romanovho diela, ale aj vyzdvihnutie tendencií smerujúcich k chápaniu udalosti a advenanta v umeleckých kontúrach. Štúdia preto analyzuje autorov kontext, ktorý tvorí fenomenologická hermeneutika, predovšetkým diela Martina Heideggera a Henriho Maldineya. V súvislosti s rekonfiguratívnym aspektom advenantovho bytia sa v štúdii stáva ústredným konceptom pojem figúry, z ktorého následne vyplýva problém herectva.
{"title":"Umelecky býva človek: Advenant ako herec vo filozofii Clauda Romana","authors":"Marcel Šedo","doi":"10.5817/pf22-1-21308","DOIUrl":"https://doi.org/10.5817/pf22-1-21308","url":null,"abstract":"Štúdia interpretuje udalostnú hermeneutiku francúzskeho fenomenológa Clauda Romana, ktorú postuloval v publikáciách Udalosť a svet, Udalosť a čas a Tam je, a to cez prizmu umeleckej skúsenosti. Štúdia si kladie za cieľ interpretovať pojmy ako udalosť, advenant, ex-per-iancia, rekonfigurácia a ničota a poukázať na ich súvislosť s umením. Pracovná téza je: Advenant býva umelecky. Cieľom štúdie tak nie je len analýza a pred-stavenie Romanovho diela, ale aj vyzdvihnutie tendencií smerujúcich k chápaniu udalosti a advenanta v umeleckých kontúrach. Štúdia preto analyzuje autorov kontext, ktorý tvorí fenomenologická hermeneutika, predovšetkým diela Martina Heideggera a Henriho Maldineya. V súvislosti s rekonfiguratívnym aspektom advenantovho bytia sa v štúdii stáva ústredným konceptom pojem figúry, z ktorého následne vyplýva problém herectva.","PeriodicalId":53428,"journal":{"name":"Pro-Fil","volume":" ","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2022-06-27","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"46718480","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Abstrakt: Článok sa zaoberá tým, ako Dión z Prúsy pracuje s figúrou Diogena, respektíve ako prispôsobuje diogenovský kynizmus sociálnej a politickej realite svojej doby. Prvá časť načrtáva okolnosti, ktoré doviedli Dióna k rozhodnutiu, aby si obliekol kynický plášť. Ďalšia časť sa zaoberá tým, ako Dión vytvoril z Diogena príklad filosofického konania. Diónovo chápanie kynizmu sa prejavuje v jeho reinterpretácii príbehu o Diogenovi a Alexandrovi. Nakoniec sa článok zamýšľa nad otázkou, aké črty zdôrazňuje Dión vo svojom portréte Diogena a akú úlohu prisudzuje kynizmu v období cisárskeho Ríma. Kľúčové slová: Dión z Prúsy, Diogenés zo Sinópy, kynizmus, Sókratés – sokratika
{"title":"Diogenovo evanjelium podľa Dióna","authors":"Vladislav Suvák","doi":"10.5817/pf22-1-20926","DOIUrl":"https://doi.org/10.5817/pf22-1-20926","url":null,"abstract":"Abstrakt: Článok sa zaoberá tým, ako Dión z Prúsy pracuje s figúrou Diogena, respektíve ako prispôsobuje diogenovský kynizmus sociálnej a politickej realite svojej doby. Prvá časť načrtáva okolnosti, ktoré doviedli Dióna k rozhodnutiu, aby si obliekol kynický plášť. Ďalšia časť sa zaoberá tým, ako Dión vytvoril z Diogena príklad filosofického konania. Diónovo chápanie kynizmu sa prejavuje v jeho reinterpretácii príbehu o Diogenovi a Alexandrovi. Nakoniec sa článok zamýšľa nad otázkou, aké črty zdôrazňuje Dión vo svojom portréte Diogena a akú úlohu prisudzuje kynizmu v období cisárskeho Ríma. \u0000Kľúčové slová: Dión z Prúsy, Diogenés zo Sinópy, kynizmus, Sókratés – sokratika","PeriodicalId":53428,"journal":{"name":"Pro-Fil","volume":" ","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2022-06-27","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"48613004","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Štúdia sa zameriava na psychologické a didaktické metódy použité v Platónovom dialógu Menón. S využitím metódy dramatického čítania dialógu autor analyzuje dve kľúčové časti sokratovskej pedagogiky: negatívnu (aporetickú) charakterizovanú elenchom s cieľom nájsť a eliminovať chybné predpoklady, a pozitívnu (euporetickú), ktorej cieľom je pomôcť študentovi nájsť nové riešenia a prostredníctvom argumentácie ho priviesť k lepšiemu porozumeniu problému. V závere autor uvádza, že hlavným cieľom dialógu Menón je ukázať rozdiel medzi „sofistickým“ a „sókratovským“ spôsobom učenia. Zatiaľ čo prvý spočíva v memorovaní autoritatívnych názorov a poznatkov učiteľa, sókratovský je založený na spoločnom hľadaní lepších argumentov. Takáto metóda vedie k lepšiemu porozumeniu v oboch významoch tohto slova – v sociálnom (schopnosť sebaovládania a spolupráce), ako aj poznávacom (schopnosť chápať veci v súvislostiach a otvorenosť k ďalšiemu skúmaniu).
{"title":"Sókratovská pedagogika v Platónovom dialógu Menón","authors":"Matúš Porubjak","doi":"10.5817/pf22-1-20425","DOIUrl":"https://doi.org/10.5817/pf22-1-20425","url":null,"abstract":"Štúdia sa zameriava na psychologické a didaktické metódy použité v Platónovom dialógu Menón. S využitím metódy dramatického čítania dialógu autor analyzuje dve kľúčové časti sokratovskej pedagogiky: negatívnu (aporetickú) charakterizovanú elenchom s cieľom nájsť a eliminovať chybné predpoklady, a pozitívnu (euporetickú), ktorej cieľom je pomôcť študentovi nájsť nové riešenia a prostredníctvom argumentácie ho priviesť k lepšiemu porozumeniu problému. V závere autor uvádza, že hlavným cieľom dialógu Menón je ukázať rozdiel medzi „sofistickým“ a „sókratovským“ spôsobom učenia. Zatiaľ čo prvý spočíva v memorovaní autoritatívnych názorov a poznatkov učiteľa, sókratovský je založený na spoločnom hľadaní lepších argumentov. Takáto metóda vedie k lepšiemu porozumeniu v oboch významoch tohto slova – v sociálnom (schopnosť sebaovládania a spolupráce), ako aj poznávacom (schopnosť chápať veci v súvislostiach a otvorenosť k ďalšiemu skúmaniu).","PeriodicalId":53428,"journal":{"name":"Pro-Fil","volume":" ","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2022-06-27","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"46228958","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
ABOUT WEAK AND STRONG EMPIRICAL NECCESSITY. CATEGORICAL, DISPOSITIONAL PROPERTIES AND LAWS OF NATURE Pohľady na empirickú nevyhnutnosť možno rozdeliť do dvoch skupín: teórie slabej nevyhnutnosti a teórie silnej nevyhnutnosti. Do prvej teórie patria koncepcie, ktoré uvažujú svet zložený z pasívnych vlastností, akými sú kategorické vlastnosti. Za zmeny vo svete sú zodpovedné zákony prírody, ktoré sa od možného sveta k svetu líšia, a preto aj prejavy týchto vlastností sú odlišné. Druhú teóriu, teóriu silnej nevyhnutnosti, zastávajú filozofi, ktorí predpokladajú existenciu silovo aktívnych vlastností, dispozícií. Práve tieto sú zodpovedné za zmeny vo svete, a vo všetkých možných svetoch sa prejavujú nevyhnutne rovnako. Autor argumentuje v prospech existencie dispozičných vlastností a tvrdí, že dispozičný výklad sveta netrpí modálnymi absurdnosťami, ktorými trpia teórie slabej nevyhnutnosti. Hoci aj dispozičné teórie majú svoje problémy a hlavne mysterióznosti, ktoré môžu viesť až do metafyziky dispozičných monád. Kľúčové slová: dispozičné vlastnosti, kategorické vlastnosti, modality, nevyhnutnosť, zákony prírody
{"title":"O slabej a silnej empirickej nevyhnutnosti","authors":"Tomáš Károly","doi":"10.5817/pf22-1-20946","DOIUrl":"https://doi.org/10.5817/pf22-1-20946","url":null,"abstract":"ABOUT WEAK AND STRONG EMPIRICAL NECCESSITY. CATEGORICAL, DISPOSITIONAL PROPERTIES AND LAWS OF NATURE \u0000Pohľady na empirickú nevyhnutnosť možno rozdeliť do dvoch skupín: teórie slabej nevyhnutnosti a teórie silnej nevyhnutnosti. Do prvej teórie patria koncepcie, ktoré uvažujú svet zložený z pasívnych vlastností, akými sú kategorické vlastnosti. Za zmeny vo svete sú zodpovedné zákony prírody, ktoré sa od možného sveta k svetu líšia, a preto aj prejavy týchto vlastností sú odlišné. Druhú teóriu, teóriu silnej nevyhnutnosti, zastávajú filozofi, ktorí predpokladajú existenciu silovo aktívnych vlastností, dispozícií. Práve tieto sú zodpovedné za zmeny vo svete, a vo všetkých možných svetoch sa prejavujú nevyhnutne rovnako. Autor argumentuje v prospech existencie dispozičných vlastností a tvrdí, že dispozičný výklad sveta netrpí modálnymi absurdnosťami, ktorými trpia teórie slabej nevyhnutnosti. Hoci aj dispozičné teórie majú svoje problémy a hlavne mysterióznosti, ktoré môžu viesť až do metafyziky dispozičných monád. \u0000Kľúčové slová: dispozičné vlastnosti, kategorické vlastnosti, modality, nevyhnutnosť, zákony prírody","PeriodicalId":53428,"journal":{"name":"Pro-Fil","volume":"1 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2022-06-27","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"42000298","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
{"title":"The Gramophone: Lem against the Chinese Room","authors":"Marek Picha","doi":"10.5817/pf21-3-2420","DOIUrl":"https://doi.org/10.5817/pf21-3-2420","url":null,"abstract":"","PeriodicalId":53428,"journal":{"name":"Pro-Fil","volume":" ","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2021-12-13","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"49365925","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
{"title":"Artificial Instinct: Lem’s Robots as a Model Case for AI","authors":"Robin L. Zebrowski","doi":"10.5817/pf21-3-2423","DOIUrl":"https://doi.org/10.5817/pf21-3-2423","url":null,"abstract":"","PeriodicalId":53428,"journal":{"name":"Pro-Fil","volume":" ","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2021-12-13","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"49282581","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
京公网安备 11010802042870号
京ICP备2023020795号-1
扫码关注我们
求助内容：
应助结果提醒方式：