The aim of this paper is to analyse current approaches and perspectives on the development of ethical and legal regulation of artificial intelligence with special regard to its use in health and nursing care. Inextricably linked to this is an analysis of current international and national binding legislation, as well as legally non-binding instruments designed for artificial intelligence developers, manufacturers and users. In addition to the positive benefits of artificial intelligence in health and nursing care, we point out the ethical and legal aspects of its use, such as the legal personality of artificial intelligence, patients' right to privacy, personal data protection and civil liability for damage caused by artificial intelligence. We place the main emphasis on the legislation of the European Union, which has a direct impact on the national legislation of the Slovak Republic.
{"title":"ETHICAL AND LEGAL ASPECTS OF THE USE OF ARTIFICIAL INTELLIGENCE IN HEALTH AND NURSING CARE","authors":"L. Bakošová","doi":"10.33542/sic2020-2-01","DOIUrl":"https://doi.org/10.33542/sic2020-2-01","url":null,"abstract":"The aim of this paper is to analyse current approaches and perspectives on the development of ethical and legal regulation of artificial intelligence with special regard to its use in health and nursing care. Inextricably linked to this is an analysis of current international and national binding legislation, as well as legally non-binding instruments designed for artificial intelligence developers, manufacturers and users. In addition to the positive benefits of artificial intelligence in health and nursing care, we point out the ethical and legal aspects of its use, such as the legal personality of artificial intelligence, patients' right to privacy, personal data protection and civil liability for damage caused by artificial intelligence. We place the main emphasis on the legislation of the European Union, which has a direct impact on the national legislation of the Slovak Republic.","PeriodicalId":53192,"journal":{"name":"Sic","volume":"25 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2020-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"83151971","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
The author examines the procedural position of the injured person during the entire course of criminal proceedings, with respect to both the pre-trial and trial stage. In connection with the procedural status of the injured person, the author also analyses the possibilities of the participation of the injured person or his/her representative in procedural acts performed by law enforcement authorities and courts in order to fulfil their own subject of criminal proceedings, which also involves deciding on the injured person’s compensation claim for damage caused to him as a result of the given crime. At the beginning of the article, the author presents the historical aspects of the procedural status of the injured person in the Czech Republic and the Slovak Republic, which form a basis for presenting a comparative perspective on the status of the injured person in the two legal systems. At the end of the article, the author formulates his own de lege ferenda proposals in the context of the Slovak Republic. ABSTRAKT Autor sa v článku zaoberá procesným postavením poškodeného v priebehu celého trestného konania, a to tak s ohľadom na jeho predsúdnu, ako aj súdnu časť. V súvislosti s procesným postavením poškodeného autor v článku analyzuje taktiež možnosti účasti poškodeného, respektíve jeho splnomocnenca na procesných úkonoch vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi za účelom naplnenia vlastného predmetu trestného konania, pod ktorý možno nepochybne zaradiť rozhodovanie o nároku poškodeného na náhradu škody, ktorá mu v príčinnej súvislosti s trestným činom vznikla. V úvode článku sa autor venuje taktiež historickým aspektom procesného postavenia poškodeného v Českej a Slovenskej republike, na podklade ktorých sa v priereze celého článku venuje taktiež komparatívnemu pohľadu na poškodeného v oboch právnych poriadkoch. Vo vzťahu k Slovenskej republike autor v závere článku formuluje vlastné návrhy de lege ferenda. 1 The presented contribution was prepared with the support of and as an output of the research project APVV-16-0362 “Privatisation of criminal law – substantive, procedural, criminological, organisational and technical aspects.” STUDIA IURIDICA Cassoviensia ISSN 1339-3995, ročník 8. 2020, číslo 1 https://doi.org/10.33542/SIC2020-1-09 100
发件人审查了受害人在整个刑事诉讼过程中的诉讼地位，包括审前和审判阶段。关于受伤者的程序地位，作者还分析了受伤者或其代理人参与执法机关和法院为履行其自身的刑事诉讼主体而实施的程序行为的可能性，这也涉及决定受伤者因某一犯罪而对其造成的损害的赔偿要求。在文章的开头，作者介绍了捷克共和国和斯洛伐克共和国的受伤者的程序地位的历史方面，这构成了对两种法系的受伤者地位提出比较观点的基础。在文章的最后，作者就斯洛伐克共和国的情况提出了他自己的法律上的建议。摘要:Autor sa v článku zaober procesným postavením poškodeného v priebehu celsamho trestnsamho konania, a to tak s ohľadom na jeho predsúdnu, ako aj súdnu as。V V suvislosti年代procesnym postavenim阿宝škodeneho奥特članku analyzuje taktiež莫žnosti uč阿斯蒂阿宝škodeneho, respektive jeho splnomocnenca na procesnych ukonoch vykonavanych organmičinnymi V trestnom konani sudmi咱učelom naplnenia vlastneho predmetu trestneho konania, pod ktory莫ž没有nepochybne zaradiťrozhodovanie o naroku阿宝škodeneho na nahraduškody, ktoraμV pričinnej suvislosti年代trestnymčinom vznikla。V uvodečlanku sa奥特venuje taktiežhistorickym aspektom procesneho postavenia阿宝škodeneho VČeskej一Slovenskej republike, na podklade ktorych sa V priereze celehočlanku venuje taktiežkomparativnemu pohľadu na阿宝škodeneho V oboch pravnych poriadkoch。Vo vzťahu k斯洛文尼亚共和国作者v závere článku formuluje vlastn návrhy de lege ferenda。1 .本报告是在APVV-16-0362“刑法私有化-实体、程序、犯罪学、组织和技术方面”研究项目的支持下编写的，并作为其成果。8. cassovienia sinica, ISSN 1339-3995, ročník。2020， číslo 1 https://doi.org/10.33542/SIC2020-1-09 100
{"title":"PROCEDURAL STATUS OF THE INJURED PERSON IN THE LEGAL ORDER OF THE SLOVAK REPUBLIC IN COMPARISON WITH ITS LEGAL REGULATION IN THE CZECH REPUBLIC","authors":"Martin Štrkolec","doi":"10.33542/sic2020-1-09","DOIUrl":"https://doi.org/10.33542/sic2020-1-09","url":null,"abstract":"The author examines the procedural position of the injured person during the entire course of criminal proceedings, with respect to both the pre-trial and trial stage. In connection with the procedural status of the injured person, the author also analyses the possibilities of the participation of the injured person or his/her representative in procedural acts performed by law enforcement authorities and courts in order to fulfil their own subject of criminal proceedings, which also involves deciding on the injured person’s compensation claim for damage caused to him as a result of the given crime. At the beginning of the article, the author presents the historical aspects of the procedural status of the injured person in the Czech Republic and the Slovak Republic, which form a basis for presenting a comparative perspective on the status of the injured person in the two legal systems. At the end of the article, the author formulates his own de lege ferenda proposals in the context of the Slovak Republic. ABSTRAKT Autor sa v článku zaoberá procesným postavením poškodeného v priebehu celého trestného konania, a to tak s ohľadom na jeho predsúdnu, ako aj súdnu časť. V súvislosti s procesným postavením poškodeného autor v článku analyzuje taktiež možnosti účasti poškodeného, respektíve jeho splnomocnenca na procesných úkonoch vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi za účelom naplnenia vlastného predmetu trestného konania, pod ktorý možno nepochybne zaradiť rozhodovanie o nároku poškodeného na náhradu škody, ktorá mu v príčinnej súvislosti s trestným činom vznikla. V úvode článku sa autor venuje taktiež historickým aspektom procesného postavenia poškodeného v Českej a Slovenskej republike, na podklade ktorých sa v priereze celého článku venuje taktiež komparatívnemu pohľadu na poškodeného v oboch právnych poriadkoch. Vo vzťahu k Slovenskej republike autor v závere článku formuluje vlastné návrhy de lege ferenda. 1 The presented contribution was prepared with the support of and as an output of the research project APVV-16-0362 “Privatisation of criminal law – substantive, procedural, criminological, organisational and technical aspects.” STUDIA IURIDICA Cassoviensia ISSN 1339-3995, ročník 8. 2020, číslo 1 https://doi.org/10.33542/SIC2020-1-09 100","PeriodicalId":53192,"journal":{"name":"Sic","volume":"45 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2020-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"90775467","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Predmetom tohto príspevku je poukázanie na dopady novej právnej úpravy týkajúcej sa ochrany osobných údajov na používanie súborov cookies za účelom zberu a následného spracúvania osobných alebo iných údajov používateľov, a to najmä s prihliadnutím na aplikáciu základných práv na ochranu súkromia a osobných údajov používateľa. Súčasne sú v tomto príspevku bližšie analyzované dve rozhodnutia Súdneho dvora, ktoré sa venujú problematike používania súborov cookies, a to vo vzťahu k identifikácii subjektu zodpovedného za ich používanie (vo veci C-210/16 Wirtschaftsakademie Schleswig-Holstein), ako aj konkrétnym požiadavkám kladeným na spôsob získania súhlasu používateľa so spracúvaním jeho osobných údajov prostredníctvom súborov cookies (vo veci C-673/17 Planet49).
{"title":"OCHRANA SÚKROMIA A OSOBNÝCH ÚDAJOV V PRÍPADE POUŽÍVANIA SÚBOROV COOKIES","authors":"Laura Rózenfeldová","doi":"10.33542/sic2020-1-06","DOIUrl":"https://doi.org/10.33542/sic2020-1-06","url":null,"abstract":"Predmetom tohto príspevku je poukázanie na dopady novej právnej úpravy týkajúcej sa ochrany osobných údajov na používanie súborov cookies za účelom zberu a následného spracúvania osobných alebo iných údajov používateľov, a to najmä s prihliadnutím na aplikáciu základných práv na ochranu súkromia a osobných údajov používateľa. Súčasne sú v tomto príspevku bližšie analyzované dve rozhodnutia Súdneho dvora, ktoré sa venujú problematike používania súborov cookies, a to vo vzťahu k identifikácii subjektu zodpovedného za ich používanie (vo veci C-210/16 Wirtschaftsakademie Schleswig-Holstein), ako aj konkrétnym požiadavkám kladeným na spôsob získania súhlasu používateľa so spracúvaním jeho osobných údajov prostredníctvom súborov cookies (vo veci C-673/17 Planet49).","PeriodicalId":53192,"journal":{"name":"Sic","volume":"8 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2020-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"81983149","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Pred viac ako dvoma rokmi nadobudlo účinnosť Nariadenie č. 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov a v nadväznosti na európsku právnu úpravu bola aj naša tuzemská právna úprava modifikovaná. Tento článok reflektuje novú právnu úpravu, po 2 rokoch aplikácie analyzuje vplyv novej právnej úpravy v špecifickej sfére zdravotníctva. Autorky sa zamýšľajú nad jednotlivými zásadami spracovania osobných údajov samostatne, i vo vzájomnej korelácií.
{"title":"ZÁSADY SPRACOVANIA OSOBNÝCH ÚDAJOV PODĽA GDPR SO ZRETEĽOM NA OBLASŤ POSKYTOVANIA ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI","authors":"Regina Hučková","doi":"10.33542/sic2020-2-03","DOIUrl":"https://doi.org/10.33542/sic2020-2-03","url":null,"abstract":"Pred viac ako dvoma rokmi nadobudlo účinnosť Nariadenie č. 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov a v nadväznosti na európsku právnu úpravu bola aj naša tuzemská právna úprava modifikovaná. Tento článok reflektuje novú právnu úpravu, po 2 rokoch aplikácie analyzuje vplyv novej právnej úpravy v špecifickej sfére zdravotníctva. Autorky sa zamýšľajú nad jednotlivými zásadami spracovania osobných údajov samostatne, i vo vzájomnej korelácií.","PeriodicalId":53192,"journal":{"name":"Sic","volume":"17 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2020-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"89468021","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
The right to a fair trial conducted by an independent and impartial tribunal, extending by analogy to the dimension of independence and impartiality of the law-enforcement authorities (with the exception of relations of superiority and subordination, which cannot be observed in court-structures), the timeliness of which can be also confirmed by the current disturbing findings, related to the failure of the independence of at least part of the judiciary, or (again) at least the individual-observed failure of judges as persons whose mandate has and must be in future guarantor of the right to a fair trial. As far as impartiality is concerned, it must objectively be part of the legal culture of a democratic state. However, for the sake of completeness, it should be added that the legislation only analyzes the state of de lege ferenda and that its actual remittance will always be at least partly dependent on the persons executing the state power, but this fact does not prevent this article from analysing that kind of proceedings. I. ÚVOD Právny režim konania o námietke zaujatosti v zmysle ustanovení § 31 a 32 Trestného poriadku možno propedeuticky rozdeliť do dvoch kategórií. V prvom prípade ide o konania na podklade námietky zaujatosti vznesenej priamo osobou, vystupujúcou v pozícii úradnej osoby a teda osobou, ktorej sa tento dôvod týka (vznesenie námietky vlastnej zaujatosti). V druhom prípade ide o konanie na podklade podania strany trestného konania. Druhá menovaná 1 JUDr., Mgr. PhD., Okresný súd Trnava, Slovenská republika, District Court in Trnava, Slovak republic. 2 S výnimkou právneho názoru súdu vyššieho stupňa. 3 V danom článku používame pre označenie osôb, o ktorých pojednáva priamo Trestný poriadok v § 31 ods. 1 svojho textu sumárny pojem ,,úradná osoba“, ktorý je nepochybne zjednodušením, avšak postačuje pre dosiahnutie účelu výkladu. STUDIA IURIDICA Cassoviensia ISSN 1339-3995, ročník 8.2020, číslo 2 https://doi.org/10.33542/SIC2020-2-02 20 kategória je z praktického uhla pohľadu častejšie sa vyskytujúca a okrem realizácie procesného oprávnenia účastníka možno konštatovať, že nezriedka má aj obštrukčný charakter sledujúci účel predĺženia konania. V prvom prípade môže mať charakter preventívny (v sporných situáciách úradná osoba namietne vlastnú zaujatosť s tým, že nadriadený subjekt o jej prípadnej zaujatosti rozhodne bez záväznosti jej subjektívnym postojom, avšak aj na podklade jej vyjadrenia). Odborná literatúra nezriedka analyzuje otázky súvisiace s námietkou zaujatosti v závislosti od postavenia úradnej osoby (tzn. zaujatosti sudcu, prokurátora, znalca a pod.). V nasledujúcich riadkoch sa zameriame najmä na predpoklady pre konštatovania zaujatosti resp. nezaujatosti, za súčasného rešpektovania rôznorodosti procesného postavenia relevantných osôb. V texte sa nevyhneme dôrazu na postavenie sudcu ako garanta trestného konania, pretože práve na túto osobu sú kladené najprísnejšie požiadavky na jej nestrannosť. Aj súdna prax sa v rozhod
由独立和公正的法庭进行公平审判的权利，类比地延伸到执法当局的独立和公正的层面(除了在法院结构中无法观察到的上下级关系)，其及时性也可以从目前令人不安的调查结果中得到证实，这些调查结果与至少部分司法机构的独立性失败有关;或者(再次)至少是个人观察到的法官的失败，他们的任务是而且必须是将来公平审判权利的保障。就公正而言，它客观上必须是民主国家法律文化的一部分。然而，为了完整起见，应当补充说明的是，立法只分析全民法的状态，其实际支付总是至少部分地依赖于执行国家权力的人，但这一事实并不妨碍本文对这类诉讼进行分析。I. ÚVOD Právny režim konania o námietke zaujatosti v zmysle ustanovení§31 a 32 trestnsamho poriadku možno propedeuticky rozdelododovoch kategórií。V provom prípade ide o konania na podklade námietky zaujatosti vznesenej priamo osobou, vystupujúcou V pozícii úradnej osobya teda osobou, ktorej sa tento dôvod týka (vznesenie námietky vlastnej zaujatosti)。V druhom prípade ide o konanie na podklade podania strany trestnsamo konania。药<s:1> menovan<e:1> 1;,经理博士学位。， Okresný súd特尔纳瓦，斯洛文尼亚<e:1>共和国，特尔纳瓦地方法院，斯洛伐克共和国。2 . S výnimkou právneho názoru súdu vyššieho stupňa。3 V danom článku používame pre ozna<e:1> enie osôb, o ktorých pojednáva priamo Trestný poriadok V§31 od。1 . svojho textu sumárny pojem，úradná osoba "， ktorý je nepochybne zjednodušením, avšak poststa<e:1> uje pre dosiahnutie účelu výkladu。皆IURIDICA Cassoviensia ISSN 1339 - 3995, roč尼克8.2020,čislo 2 https://doi.org/10.33542/SIC2020-2-02 20 kategoria我z praktickeho uhla pohľadučastejšie sa vyskytujuca okrem realizacie procesneho opravnenia učastnika莫ž没有今敏štatovať,že nezriedka马aj obš特鲁克岛č纽约charakter sledujuci učel predĺž他konania。V prvom pripade马莫žeťcharakter preventivny (V spornych situaciach uradna osoba namietne vlastnu zaujatosťtym,že nadriadeny subjekt o jej pripadnej zaujatosti rozhodne鹿角的第二叉zavaznosti jej subjektivnym postojom, avšak aj na podklade jej vyjadrenia)。odborn<e:1> literatúra nezriedka analyzuje otázky súvisiace s námietkou zaujatosti v závislosti od postavenia úradnej osoby (tzn.)Zaujatosti sudcu, prokurátora, znalca a pod)。V nasledujúcich riadkoch sa zameriame najmä na predpoklady pre konštatovania zaujatosti rep。Nezaujatosti, za súčasného rešpektovania rôznorodosti procesn<s:1> postavenia relevantných osôb。文本sa neyhneme dôrazu na postavenie sudcu ako garanta trestncamania, pretože práve na túto osobu sú kladen<e:1> najprísnejšie požiadavky na jej nestranans.com。Aj sudna普凯投资sa v rozhodujucej米埃尔venuje分析zaujatosti nezaujatosti sudcov, pričom v pripade inych uradnych osob použiva skor primeranu upravu (ktoru海军še莫ž没有č驷spojiť所以š绿柄桑chapanou procesnou prevenciou, ktora v pripade sudcu mohla由ťpovažovana咱odňatie prava na zakonneho sudcu)。2NAMIETKA ZAUJATOSTI POSTUP PRI KONANI O NEJ V pripade zistenia dovodu ZAUJATOSTI,我uradna osoba povinna十至dovod oznamiťsubjektu opravnenemu rozhodnuťO jej pripadnom vyluč埃尼alebo neexistencii dovodov na takyto POSTUP;Uvedenú procedúru je spravidla neyhnutn<e:1> dodržať aj v prípade ak existuje dôvod vylúčenia ex lege, v zmysle§31种方法。2个机会。[4]崔文杰，王志军，王志军，等。prípadoch existencie nevyvrátiteľnej domnienky zaujatosti。7个1。Sudca pre pripravne konanie / samosudcačlen senatu V pripade sudcu alebo prisediaceho ide o什麽nadriadeneho sudu, V pripadeč莉娜senatu odvolacieho
{"title":"NIEKOĽKO POZNÁMOK K NÁMIETKE ZAUJATOSTI V TRESTNOM KONANÍ","authors":"Martin Floriš","doi":"10.33542/sic2020-2-02","DOIUrl":"https://doi.org/10.33542/sic2020-2-02","url":null,"abstract":"The right to a fair trial conducted by an independent and impartial tribunal, extending by analogy to the dimension of independence and impartiality of the law-enforcement authorities (with the exception of relations of superiority and subordination, which cannot be observed in court-structures), the timeliness of which can be also confirmed by the current disturbing findings, related to the failure of the independence of at least part of the judiciary, or (again) at least the individual-observed failure of judges as persons whose mandate has and must be in future guarantor of the right to a fair trial. As far as impartiality is concerned, it must objectively be part of the legal culture of a democratic state. However, for the sake of completeness, it should be added that the legislation only analyzes the state of de lege ferenda and that its actual remittance will always be at least partly dependent on the persons executing the state power, but this fact does not prevent this article from analysing that kind of proceedings. I. ÚVOD Právny režim konania o námietke zaujatosti v zmysle ustanovení § 31 a 32 Trestného poriadku možno propedeuticky rozdeliť do dvoch kategórií. V prvom prípade ide o konania na podklade námietky zaujatosti vznesenej priamo osobou, vystupujúcou v pozícii úradnej osoby a teda osobou, ktorej sa tento dôvod týka (vznesenie námietky vlastnej zaujatosti). V druhom prípade ide o konanie na podklade podania strany trestného konania. Druhá menovaná 1 JUDr., Mgr. PhD., Okresný súd Trnava, Slovenská republika, District Court in Trnava, Slovak republic. 2 S výnimkou právneho názoru súdu vyššieho stupňa. 3 V danom článku používame pre označenie osôb, o ktorých pojednáva priamo Trestný poriadok v § 31 ods. 1 svojho textu sumárny pojem ,,úradná osoba“, ktorý je nepochybne zjednodušením, avšak postačuje pre dosiahnutie účelu výkladu. STUDIA IURIDICA Cassoviensia ISSN 1339-3995, ročník 8.2020, číslo 2 https://doi.org/10.33542/SIC2020-2-02 20 kategória je z praktického uhla pohľadu častejšie sa vyskytujúca a okrem realizácie procesného oprávnenia účastníka možno konštatovať, že nezriedka má aj obštrukčný charakter sledujúci účel predĺženia konania. V prvom prípade môže mať charakter preventívny (v sporných situáciách úradná osoba namietne vlastnú zaujatosť s tým, že nadriadený subjekt o jej prípadnej zaujatosti rozhodne bez záväznosti jej subjektívnym postojom, avšak aj na podklade jej vyjadrenia). Odborná literatúra nezriedka analyzuje otázky súvisiace s námietkou zaujatosti v závislosti od postavenia úradnej osoby (tzn. zaujatosti sudcu, prokurátora, znalca a pod.). V nasledujúcich riadkoch sa zameriame najmä na predpoklady pre konštatovania zaujatosti resp. nezaujatosti, za súčasného rešpektovania rôznorodosti procesného postavenia relevantných osôb. V texte sa nevyhneme dôrazu na postavenie sudcu ako garanta trestného konania, pretože práve na túto osobu sú kladené najprísnejšie požiadavky na jej nestrannosť. Aj súdna prax sa v rozhod","PeriodicalId":53192,"journal":{"name":"Sic","volume":"19 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2020-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"80715950","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Autor v príspevku poukazuje na účel a význam dichotomickej deľby práva, ktorej autorstvo je v zmysle Digest priznávané Ulpiánovi. Na niekoľkých aktuálnych prípadoch (najmä ochrana spotrebiteľa a informačný systém bezpečnosti na športových podujatiach) analyzuje relevanciu záujmovej teórie pre súčasnú slovenskú legislatívu.
{"title":"NIEKOĽKO POZNÁMOK K ULPIÁNOVEJ “ZÁUJMOVEJ” TEÓRII DEĽBY PRÁVA A JEJ RELEVANCII PRE SÚČASNÝ SLOVENSKÝ PRÁVNY PORIADOK","authors":"Ján Ivančík","doi":"10.33542/sic2020-1-03","DOIUrl":"https://doi.org/10.33542/sic2020-1-03","url":null,"abstract":"Autor v príspevku poukazuje na účel a význam dichotomickej deľby práva, ktorej autorstvo je v zmysle Digest priznávané Ulpiánovi. Na niekoľkých aktuálnych prípadoch (najmä ochrana spotrebiteľa a informačný systém bezpečnosti na športových podujatiach) analyzuje relevanciu záujmovej teórie pre súčasnú slovenskú legislatívu.","PeriodicalId":53192,"journal":{"name":"Sic","volume":"16 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2020-01-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"84333443","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
{"title":"Sve u ovoj zemlji mora","authors":"Colum McCann","doi":"10.15291/sic/1.10.lt.5","DOIUrl":"https://doi.org/10.15291/sic/1.10.lt.5","url":null,"abstract":"","PeriodicalId":53192,"journal":{"name":"Sic","volume":"47 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2019-12-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"90552423","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
Women writers use the feminist dystopian genre as a way to resist gender-based oppression in complex ways. To do so, women writers must first construct bleak worlds that subjugate their female characters before they can craft ways for these characters to resist. This article specifically examines Octavia Butler’s novel, Dawn, because the central female character finds ways to resist through working within the system in order to work against it. Even though she cannot overthrow the government or escape, she exercises substantial resistance through her body, voice, and intelligence. Butler ultimately demonstrates that women are able to resist from the margins in complex ways, which prompts real-world women readers to fight and resist gender-based oppression in their own societies.
{"title":"“We’re Never Trapped by Power”: A Plurality of Feminist Resistance in Octavia Butler’s Dawn","authors":"Meghan Hurley-Powell","doi":"10.15291/sic/1.10.lc.1","DOIUrl":"https://doi.org/10.15291/sic/1.10.lc.1","url":null,"abstract":"Women writers use the feminist dystopian genre as a way to resist gender-based oppression in complex ways. To do so, women writers must first construct bleak worlds that subjugate their female characters before they can craft ways for these characters to resist. This article specifically examines Octavia Butler’s novel, Dawn, because the central female character finds ways to resist through working within the system in order to work against it. Even though she cannot overthrow the government or escape, she exercises substantial resistance through her body, voice, and intelligence. Butler ultimately demonstrates that women are able to resist from the margins in complex ways, which prompts real-world women readers to fight and resist gender-based oppression in their own societies.","PeriodicalId":53192,"journal":{"name":"Sic","volume":"5 1","pages":"0-0"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2019-12-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"84669556","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
{"title":"Između otpora i konformizma: starenje kao nova Madonnina „revolucija”","authors":"Marija Geiger Zeman, Zdenko Zeman, Mirela Holy","doi":"10.15291/sic/1.10.lc.5","DOIUrl":"https://doi.org/10.15291/sic/1.10.lc.5","url":null,"abstract":"","PeriodicalId":53192,"journal":{"name":"Sic","volume":"1 1","pages":"1-26"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2019-12-01","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"88274481","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}
京公网安备 11010802042870号
京ICP备2023020795号-1
扫码关注我们
求助内容：
应助结果提醒方式：